V obci Veľké Kosihy kedysi stál rímskokatolícky kostol, ktorý sa spomína v Pázmányovom súpise ako starý. Iná zmienka o tejto stavbe sa nezachovala. Zničená bola zrejme za tureckých vojen spolu s obcou.
V roku 1652 v zozname kalvínskych farností sa spomínajú aj Veľké Kosihy. Mala fílie v Malých Kosihách a Arcibiskupskom Léli. Určite už v tomto čase tu stálo drevené oratórium. Kalvínsky kostol v obci bol postavený už pred polovicou 18. storočia, ale túto stavbu v roku 1763 zničilo zemetrasenie. Preto v roku 1764 bol postavený nový kostol, ale stavba rýchlo schátrala a tak v roku 1819 bol vybudovaný tretí tunajší kalvínsky kostol v klasicistickom slohu. V roku 1840 budovu poškodil požiar, ale tá bola vzápätí opravená. Stavba bola neskôr viackrát opravovaná.
Po získaní financií – v lete 2004 – sa začala kompletná renovácia kostola. Konštrukcia strechy bola obnovená a strecha dostala nové škridle. Obnovili vonkajšie aj vnútorné steny kostola. K financovaniu práce prispela miestna samospráva obce, poľnohospodárske družstvo, Szülőföld Alap, fond pomoci Slovenskej reformovanej kresťanskej cirkvi a samozrejme členovia cirkevného zboru obce. Kostol bol v roku 2010 vysvätený biskupom László Fazekasom. V roku 2020 farárka: Sarolta Szabó, správca: András Fitos

Najstaršou pamiatkou stojacou v chotári obce bol rímskokatolícky kostol sv. Jána Nepomuckého v bývalej osade Arcibiskupský Lél. Pôvodná stavba pravdepodobne pochádzala z čias panovania kráľa sv. Istvána po roku 1000. Prvá zmienka o tunajšej farnosti je z roku 1332. V čase tureckých vojen spolu s obcou spustol aj kostol. 
Na začiatku 18. storočia budovu znovu postavila ako súkromnú kaplnku manželka Ignáca Malovicziusa. V roku 1787 k pôvodnej stavbe náboženská základina dala pristavať sakristiu a rozšírila presbytérium, zároveň stará časť bola reštaurovaná. V roku 1864 bola klasicistická stavba obnovená a pred jej hlavné štítové priečelie postavená veža. V roku 1911 bol kostol obnovený, naposledy v roku 1950. Neskôr kostol pomaly začal pustnúť. Potom už nebolo človeka, ktorý by sa kostola ujal, prípadne uzamkol ho. Neskôr sa prepadol strop lode, v roku 1993 bola táto vzácna pamiatka s požehnaním pamiatkárov a farského úradu trestuhodne zbúraná.
Nová katolícka kaplnka za dedinskom cintoríne bola postavená z materiálu zruinovaného katolíckeho kostola. Bol vysvätený 10. mája 2007.

Klasicistický kaštieľ v obci dal okolo roku 1830 postaviť Károly Zámory vedľa kalvínskeho kostola. Na prelome 19. a 20. storočia zdedil budovu barón Géza Fejérváry, do ktorého rodiny sa priženil barón Gyula Malcomes. Ten v roku 1935 dedil Fejérváryovský veľkostatok. Po roku 1945 kaštieľ začas slúžil bytovým účelom, neskôr tu malo sídlo miestne ŠM. V roku 1980 bola budova nešťastne obnovená (fasády boli zbavené architektonických detailov) a pred rokom 1990 bol kaštieľ opustený a prázdny je dodnes. Budova je v zlom stavebnom stave a jej osud je dodnes nejasný. V roku 2002 bola zrekonštruovaná a k nej pristavaná aj novostavba. Dnes slúži ako bytový dom. Je to neskoroklasicistická dvojpodlažná stavba na obdĺžníkovom pôdoryse s plytkými rizalitmi na nárožiach, ktoré pôvodne mali rustiku, podobne ako aj ostatné nárožia kaštieľa.

V roku 1927 kúpil tu majetok Marcell Goldschmied a na začiatku chotára bývalej obce Malé Kosihy si dal ešte v tomto roku postaviť moderný poschodový kaštieľ na spôsob alpských víl. V roku 1944 bol majiteľ s manželkou nyilasmi odvlečený do koncentračného tábora, odkiaľ sa už nevrátili. Po roku 1945 bola budova opravená pre účely MNV (dnes obecný úrad) a bytu vedúceho, neskôr posty. Kaštieľ je moderná poschodová budova na štvorcovom pôdoryse bez náročnejších architektonických detailov.

Drevená zvonica v obecnom časti Kiskeszi – postavená v roku 1926 – bola neskôr nahradená železnou konštrukciou. Bronzový zvon sa vyrobil z darov obyvateľov Kiszkeszi u Jakaba Dosztála v Komárome.

Na reformovanom cintoríne je pomník padlým v 1. svetovej vojne (socha hrdinov), ktorý v roku 1929 postavil miestny spevácky zbor z vlastných peňazí a darov. Pamätník je dielom známeho komáromského kamenára Viktora Komáromiho, kováčske práce (vtáka turul, veniec, plot) vyrobil Antal Török z Komáromu. Na podstavci sú mená 35 obetí.

Pri vstupe na cintorín stojí pomník obetiam II. svetovej vojny, ktorý postavil obec v roku 1995. Na podstavci je vidieť reliéf erbu obce a olivovú vetvu. Na podstavci sú mená 47 obetí.

Centrálny kríž rímskokatolíckej časti cintorína postavili v roku 1936 katolícki veriaci obce. Bronzový korpusový kríž vysvätil József, kňaz z Číčova. Predtým – na tom istom mieste – stál drevený kríž, ktorý však časom zhnil.

Pôvodný drevený kríž v cintoríne v obecnom časti Okánikovo má centrálny železný kríž s maľovaným plechovým korpusom, postavený v roku 1970.

V Podunajskom múzeu v Komárne sa nachádza mramorová pamätná tabuľa pôvodne osadená na dunajskej strane hrádze. Bola vyrobená v roku 1856 z vďaky za vedenie prác regulácie vôd Žitného ostrova predsedom grófom Jánosom Waldsteinom a cisárskokráľovským župným inžinierom Jánosom Ambrózom.

V základnej škole je pamätná tabuľa v maďarskom a slovenskom jazyku z roku 1929 osadená z vďaky za postavenie školy obcou Veľké Kosihy z iniciatívy notára Vince Vörössa na pozemku. darovanom Marcellom Goldschmiedom podnikateľmi Haasom a Mádym. Tabuľa sa nachádza v chodbe školy.

Zaujímavou stavbou je stará prečerpávacia stanica, pôvodne len stavisko vstavané do dunajskej hrádze, súčasť odvodňovacieho systému Žitného ostrova, postavené roku 1856. V roku 1913 bola postavená menšia prízemná budova parnej prečerpávacej stanice, ktorá od roku 1965 je nefunkčná. Strojné zariadenie typicky továrenskej budovy sa nezachovalo.

Stavba starého obecného úradu bola postavená v roku 1890, ale po požiari v roku 1911 bola prestavaná a zväčšená. V budove bol zriadený aj byt notára. Pôvodne to bola prízemná stavba na pôdoryse s tvarom nepravidelného U. Po roku 1945 bola v budove umiestnená pošta, potom obchod a domácimi potrebami a dnes je v nej cukráreň. Stavba po viacerých prestavbách a úpravách stratila svoj pôvodný vzhľad.

Budova starej požiarnej zbrojnice v Malých Kosihách bola postavená v roku 1928 a zbúraná v roku 1976. Stavba požiarnej zbrojnice vo Veľkých Kosihách bola postavená v roku 1937, prízemná jednoduchá stavba sa v obci zachovala dodnes.

Výraznou stavbou je budova bývalých kasární pohraničníkov (finánckaszarnya) postavená v rokoch 1926–1927. Je to poschodová funkcionalistická obdĺžniková stavba s dvojosovými nároznými rizalitmi. V budove je dnes umiestnené zdravotné stredisko, materská škola, kaderníctvo a oprava obuvi.

Do chotára obce patrí aj budova železničnej stanice Okoličná na Ostrove postavená v roku 1896 na trati Komárno – Dunajská Streda, ktorá bola verejnosti slávnostne odovzdaná 17. novembra 1896. Typická malá prízemná obdĺžniková staničná budova sa zachovala dodnes takmer v pôvodnom stave. Po roku 1945 táto trať zanikla.

Takmer všetky staré domy obce zničila povodeň v roku 1965. Vo dvoroch viacerých domov sa zachovali samostatné stavby latkových šop, maštalí, letných kuchýň a aj občas vahadlové studne. Pôvodnú zástavou obce reprezentovali trojpriestorové ľudové domy z nepálených tehál, obielené, pod sedlovými strechami krytými trstinou. Domy z 1. polovice 20. storočia boli stavané z pálených tehál, nadväzujúce na pôvodné dispozície a mali už tvrdú krytinu.