* 9. júla 1842. Veľké Kosihy
† 1921. Budapest
Sándor Závory sa narodil vo Veľkých Kosihách, v Komárňanskej župe, 9. júla 1842. Na štúdiách v Pápskom kolégiu sa zoznámil s Károlyom Eötvöšom, ktorý sa stal neskôr známym spisovateľom. V 1867 získal lekársky diplom na univerzite v Budapešti a začal svoju lekársku prax v Hajdúszoboszló a v Kecskeméte. Ešte v tom istom roku (1867) na odporúčanie grófa Balassu sa začína starať o chorého syna grófa Menyhérta Lónyayho a odchádza do Meránu. V Meráne sa staral aj o chorého syna Sándora Petőfiho, Zoltána. V rámci starostlivosti o chorého pacienta, syna grófa Lónyayho precestoval s ním Tirolsko, Švajčiarsko, Francúzsko a Taliansko.
Oženil sa s Arankou Szívos, ktorá pochádzala zo Szoboszló. Závoryova manželka bola sestrou odborného spisovateľa Bélu Szívosa a Gézu Szívosa, ktorý bol hlavným notárom. Sándor Závory dlhé roky v letných obdobiach strávil ako pľúcny lekár v Gleichenbergu. Tu sa stretol s Kálmánom Mikszáthom, s ktorým nadviazal hlboký a úprimný priateľský vzťah. Na odporúčanie profesora Navratila a Károly Eötvöša si Mikszáth vybral Závoryho ako osobného lekára. V rokoch 1889–1899 sa Kálmán Mikszáth liečil v štajerských kúpeľoch na problémy s hrdlom, kde sa jeho priateľský vzťah so Závorym ešte viac prehĺbil. Mikszáth si Závoryho obľúbil ako veselého rozprávača, lekára, cestovateľa, ktorý v roku 1872 na žiadosť viedenského učiteľa Sigmunda študoval podnebie na Korzike a v roku 1890 sprevádzal Gézu Zichyho na jeho koncertnom turné v Rusku.
Závory vo svojej knihe Emlékeim (Moje spomienky), vydanej v roku 1914, v kapitole Mikszáth v Gleichenbergu opisuje ich stretnutie. Potom, čo sa Mikszáth pochválil ako príjemne strávil čas v prítomnosti Závoryho, hlavnému redaktorovi Miklósovi Nagyovi, tento presvedčil Závoryho, aby uverejnil svoje príbehy v časopise Vasárnapi Újság. Závory o tom takto spomínal: „Na jeho nutkanie som napísal Győri Mike, Tüskei Uram a Tudálékos borbély a ďalšie, na ktorých sa pred tým dobre bavil Mikszáth.“ Neskôr sa tieto príbehy dostali do tlače a boli uverejnené pod spoločným názvom Emlékezzük régiekről (Spomínajme na staré časy). Okrem Vasárnapi Újság písal aj do Képes Világ, Komáromi Lapok a Komáromi Újság. V roku 1882 vydal aj lekársku knihu s názvom Gleichenberg klímája, gyógyvizei és gyógycélra szolgáló berendezései (Podnebie, liečivé pramene a zdravotnícke vybavenie v Gleichenbergu).
Závory mal obzvlášť dobrý zmysel pre opis a charakterizovanie anekdotických postáv vo svojich prácach. Tieto sa často stávali námetom pre Mikszáthové postavy ako napríklad v diele Szent Péter esernyője (Dáždnik Svätého Petra), postavy manželského páru Szliminszkých alebo príbeh Menyhérta Katánghyho.
Zberateľ maďarských anekdót Béla Tóth, tiež s radosťou počúval Závoryho príbehy, z ktorých mnohé si aj zaznamenal. Stojí za zmienku, že prostredníctvom Závoryho sa Kálmán Mikszáth spoznal s Endre Hőgyesom.
Závory mal štyri deti Bélu, Leonu (1879-1970), Aranku a Margitu. Aranka inšpirovaná otcom a strýkom Bélom Szívosom pokračovala v ich tradícii a venovala sa písaniu. Narodila sa v roku 1885 v Hajdúszoboszló. Študovala v Hajdúszoboszló, v Kecskeméte a v Budapešti. Prvé novely vydala ako mladá učiteľka v týždenníku Szövétnek. Pracovala ako učiteľka, svoje diela zverejňovala v časopisoch a novinách. Pochovaná je na cintoríne v Debrecene (Debrecíne). Závoryho syn Béla sa stal mestským inžinierom, v roku 1905 sa zasnúbil s Margitou Hetey, dcérou Ignáca Heteyho, ktorý bol dôstojníckym prokurátorom v Hajdúszoboszló.
