Vyberte stranu
Veľký Lél

Veľký Lél

od | sep 27, 2020 | Kultúra

Pred piatimi rokmi, v roku 2015 vyrástol peší Mahulienin most, ktorý krstil slovenský herec Ady Hajdu. Most vedie ponad rameno na ostrov a je dlhý 45 metrov. Toto panenské prostredie inšpirovalo filmárov, ktorí tu v roku 1986 nakrútili slovenskú rozprávku Mahuliena, zlatá panna.

V polovici 19. storočia bol k obci Veľké Kosihy pričlenený Arcibiskupský Lél. Prvýkrát sa spomína v roku 1072 ako Lelu a bol majetkom ostrihomského arcibiskupstva, ktoré ho od 14. storočia zálohovalo zemianskym rodinám. V roku 1247 sa spomínajú dve obce menom Leal a roku 1360 je dedina zapísaná ako Nobilis iobago (et villa), keď sa stala sídlom stolice zemanov–predialistov ostrihomského arcibiskupstva. Povinnosťou zemanov tejto zaujímavej vojensko–administratívnej organizácie nezávislej na župe bola účasť v bandériu ostrihomského arcibiskupa počas jeho vojnového ťaženia a chrániť jeho majetky. Do dnešných dní sa zachovalo niekoľko ošarpaných budov. V roku 1787 tu stálo 6 domov so 66 obyvateľmi, v roku 1848 tu bolo registrovaných 53 obyvateľov.

V osade Arcibiskupský Lél si dal v blízkosti rímskokatolíckeho kostola na konci 19. storočia postaviť neoklasicistickú kúriu Béla Zámory, ktorú po roku 1915 kúpil veľkostatkár Emil Friedländer. Tí z obavy pred represáliami nyilasovcov opustili Arcibiskupský Lél.

Aj v osade Arcibiskupský Lél stáli zaujímavé stavby. Boli to dva zemianske domy Ratkovszkych postavené v priebehu 19. storočia. Budova bližšie ku kostolu bol dom Sándora R., pôvodne notariát a sídlo slúžneho. V jednej miestnosti boli vo výške cca 1 m kruhy na vyväzovanie odsúdených. Prízemná budova s pôdorysom tvaru L mala okná na dvorovom priečelí a kuchyňu zaklenutú pruskou klenbou. Druhý dom vlastníctvom Gyulu R., bola prízemná stavba na pôdoryse s tvarom L so štvorosovou hlavnou fasádou.

Na osade bol obchod so zmiešaným tovarom patriaci rodine Ehrentálovej na začiatku 20. storočia, Regina E., známejšia pod umeleckým menom Reneé Erdős. Po odsťahovaní sa do Győru sa začala venovať písaniu romantických románov.

Zdroj: Malá vlastivedná knižnica č. 116., Vydavateľstvo KT s.r.o., 1999

1794 Veľký Lél (Arcibiskupský Lél, Veľké Kosihy, Admonitoria)

(Zdroj: www.darabanth.com)

 

Stiahnuť dokument
Malé Kosihy

Malé Kosihy

od | sep 15, 2020 | Kultúra

V roku 1887 bola k Veľkým Kosihám pričlenená obec Malé Kosihy, ktorá sa prvýkrát spomína v roku 1268 spolu s Veľkými Kosihami ako Villa Kezu. Neskôr sa spomína v roku 1272 pod menom poss. Kyskezu … iuxta Kezu maiorem, keď kanonik Bálint tunajší majetok daroval oltáru sv. Martina, čo potvrdil kráľ Ladislav IV. Ale obec bola pôvodne majetkom hradu Szolgagyör. V roku 1382 sa Malé Kosihy vyskytujú pod menom Kyskezeu. Obec za tureckých vojen spustla a dosídlil ju veszprémsky župan Pál Vigyázó. Neskoršie dejiny obce sú totožné s Veľkými Kosihami a vyvíjala sa v tieni predsa len väčšieho osídlenia. V roku 1787 mala obec 30 domov a 186 obyvateľov. Obyvatelia obce sa zaoberali poľnohospodárstvom, tunajší mlynári patrili k cechu v Klížskej Nemej. Aj túto obec postihli prírodné katastrofy, povodne, požiare (1880, 1892).

Po zlúčení oboch obcí, na začiatku 20. storočia, boli najväčšími zemepánmi v obci barón Géza Fejérváry a dedičia Bélu Zámoryho. Dedinu opäť postihli povodne (1899), ľadovec (1898, 1912), či požiare (1898, 1911, 1917). V roku 1899 bola v obci zriadená pošta. V roku 1912 miestni obyvatelia kúpili pod Malými Kosihami od generálneho opáta pannonhalmského dr. Tibora Hajdúa pasienky a právo rybolovu. V obci sa rozvíjal obchod a remeselníctvo.

Zdroj: Malá vlastivedná knižnica č. 116., Vydavateľstvo KT s.r.o., 1999

História obce

História obce

od | aug 9, 2020 | Kultúra

V chotári obce sa našlo pohrebisko belobrdskej kultúry z 10. storočia. V rokoch 1237–1270, ktorá susedila s obcou Trávnik. V roku 1268 sú zapísané dve obce Kezu, alias villa Kezu a pre odlíšenie jedna je zapísaná pod menom Bertalanova dedina. Obec bola pôvodne majetkom hradu Szolgagyőr a Bana. Dedina neskôr prešla do rúk viacerých zemanov, spočiatku to boli novoľníci hradu Szolgagyőr povýšení do zemianskeho stavu. V roku 1540 boli uvedení do tunajších majetkových dielov členovia rodu Csúzyovcov. Obec za tureckých vojen spustla a dosídlil ju Balázs Rába. Rodina Esterházyovcov bol tu zemepánom od roku 1632. V roku 1652 sa Veľké Kosihy spomínajú v zozname kalvínskych farností župy Komárno s fíliami Malé Kosihy a Arcibiskupský Lél, čo v tých časoch bol na Žitnom ostrove obvyklý jav. Ale v dobe protireformácie nebolo v Uhorsku pokoj a v obci namiesto kalvínskych farárov a učiteľov pôsobili katolícki licencisti. V roku 1681 bol na krajinskom sneme podaný zoznam kalvínskych kostolov, fár a škôl zabratých katolíkmi, medzi ktorými sa spomínajú aj Veľké Kosihy. V roku 1713 sa tu znova spomína kalvínska farnosť, v cirkevnej zápisnici Inquisitis z roku 1717 sa píše, že v rokoch 1698–1699 zemepán György Zámory v rámci dosídľovania spustnutej obce armádou poľského kráľa Jána Sobieskeho dovolil sa tu usadiť aj prenasledovaným kalvínom, hoci sám bol katolíkom. V roku 1715 bolo v obci 21 domácností. V 20. rokoch 18. storočia mala obec viacero zemepánov, hoci obec v tom čase bola malá.
V rokoch 1745–1754 tu pôsobil chýrny protestantský kňaz českého pôvodu János Antal Valesius. Neskôr tu boli najväčšími zemepánmi Zámoryovci. V roku 1787 bolo v obci 44 domov a 336 obyvateľov, v roku 1828 51 domov a 249 obyvateľov. V roku 1848 tu bývalo 49 zemianskych rodín, 142 katolíkov, 263 kalvínov a 17 židov. Udalosti revolučných rokov 1848–49 sa obce príliš nedotkli. Neskôr zdedili väčšiu časť majetkov vo Veľkých Kosihách Fejérváryovci. Obyvateľstvo obce sa zaoberalo hlavne poľnohospodárstvom a rybárstvom. Dedinu často postihovali povodne (prvá zaznamenaná v roku 1770, najväčšia v roku 1886) a požiare (napríklad v rokoch 1843 a 1888). 30. septembra 1890 bol v obci založený Hasičský zbor, ktorý spočiatku neplnil svoje poslanie, až v roku 1895 po reorganizácii sa stal jeho veliteľom Dezső Ratkovszky. V roku 1886 vypukla v obci cholera. V roku 1893 tu boli zemepánmi Pannonhalmské generálne opátstvo. Vývoj v obci mal klesajúci trend, kým v roku 1869 žilo v obci 693, v roku 1880 len 568 obyvateľov a do roku 1890 ich počet klesol dokonca na 522 obyvateľov.