Tóth Zoltán

Dr. Zoltán Tóth, vynikajúci učiteľ špeciálnej pedagogiky

Meno doktora Zoltána Tótha je dosť neznáme, hoci sa narodil 6. decembra 1883 v našej dedine vo Veľkých Kosihách.

V pamäti obyvateľov Veľké Kosihy sa málo zachovalo o rodine Tóthovcov. Na základe ich spomienok Ferencné Potháczky, Ilona Bakulár a Sarolta Cséry v roku 2000 som sa pokúsila doplniť bibliografické údaje o Zoltánovi Thótovi, ktoré sa nespomínajú v jemu venovanej publikácii, vydanej v Maďarsku.

Na začiatku nášho rozprávania o Zoltánovi Tóthovi sa budem venovať jeho predkom a udalostiam, ktoré ovplyvnili jeho život. Rodina Tóthovcov sa usadila v Loku. Pradedo Zoltána, András Tóth žil v obci v druhej polovici 18. storočia. Jeho syn András Mihály Tóth a jeho manželka Erzsébet Subert, Zoltánovi starí rodičia (? -1885) sa s rodinou presťahovali do Veľkých Kosích v 70. rokoch 19. storočia. Ich syn József, otec Zoltána (1848-?) začal pracovať vo Veľkých Kosihách ako učiteľ v miestnej reformovanej škole.

József Tóth sa oženil v júni 1879 s Krisztinou Marcsa. Z ich manželstva sa narodilo šesť detí, z nich dve zomreli vo veľmi mladom veku. V roku 1890 zomrela Zoltánova matka, ako 32 ročná, čo hlboko zasiahlo rodinu. József Tóth odišiel do Vozokan na Hronom spolu so svojimi štyrmi deťmi. Tu pokračoval v učiteľskej profesii.

Jeho syn Zoltán vo Vozokanoch nad Hronom začal navštevovať základnú školu, ktorú po piatom ročníku opustil a pokračoval v štúdiách v reformovanom gymnáziu v Pápe. Zmaturoval však v Budapešti, tiež na reformovanom gymnáziu. Učiteľský diplom získal v Štátnom učiteľskom ústave v Leviciach v rokoch 1900-1903. V roku 1904 učil v Zbrojníkoch avšak od roku 1905 je jeho život spojený s Budapešťou a ešte neskôr s dedinou Orgovány.

V roku 1906 získal diplom v odbore špeciálny pedagóg v Budapešti. Medzitým študoval pedagogiku, psychológiu a filozofiu na budapeštianskej univerzite (Budapesti Tudományegyetem) a tu získal diplom stredoškolského pedagóga a doktora filozofie.

Najskôr pracoval ako pedagóg v Ústave pre nevidiacich. Od roku 1922 až do svojej smrti prednášal na vysokej škole Špeciálnej pedagogiky. Od roku 1924 viedol túto inštitúciu ako jej riaditeľ. V rokoch 1922 až 1940 sa stáva generálnym tajomníkom Maďarskej spoločnosti pre špeciálne vzdelávanie a zároveň pôsobil ako člen riaditeľstva Ligy na ochranu detí. V 1938 ako medzinárodne uznávaný odborník bol zvolený za jedného z podpredsedov medzinárodnej spoločnosti pre špeciálne vzdelávanie v Budapešti.

Zaujímavosťou je aj to, že Zoltán Tóth sa v roku 1933 zúčastnil na výročnom 30-ročnom stretnutí študentov maturujúcich v Leviciach. Fotografia udalosti sa nachádza v archíve mesta Levice.

Vydal niekoľko kníh s tematikou liečenia a vzdelávania. Veľkému uznaniu sa dostalo jeho dielo A vakok képzeletvilága (Imaginárny svet nevidiacich), ktoré vyšlo v roku 1927, a ktoré bolo preložené aj do nemčiny.
Zoltán Tóth zomrel 17. mája 1940 v Budapešti, o čom jeho druhá manželka Mária Makai zaslala oznámenie o úmrtí príbuzným žijúcim vo Veľkých Kosihách. Ilona Bakulár si toto oznámenie ponechala viac ako 60 rokov, ktoré sa po jej smrti, bohužiaľ, stratilo.

Zoltán Tóth najprv bol pochovaný na Kerepešskom cintoríne (Kerepesi temető) v Budapešti. V roku 1946 jeho pozostatky boli prenesené do dediny Orgovány.

Starí rodičia z otcovej strany Zoltána Tótha – András Mihály Tóth a Erzsébet Súbert – odpočívajú na reformovanom starom cintoríne vo Veľkých Kosihách. V spoločnom hrobe spolu s nimi odpočíva aj ich dcéra Eszter, manželka Lajosa Szendiho, ktorá bola nielen jej tetou Zoltána, ale spolu s manželom boli aj jeho krstnými rodičmi (pozri rodný list).
Žiaľ na cintoríne vo Veľkých Kosihách už nie je možné nájsť hrob jeho matky, Krisztiny Marcsa a ani jej rodičov.
Pamiatka na Zoltána Tótha učiteľa, vedca je uchovaná a udržiavaná v maďarskej dedine Orgovány. V roku 2015 vyšla publikácia Emlékkönyv dr. Tóth Zoltán tiszteletére (Pamätná kniha na počesť dr. Zoltána Tótha), ktorú redigovala Imréné Gellért.

Za zmienku stojí, že Flóra Kozmutza (neskôr manželka Gyula Illyésa), ktorá bola múzou básnika Attilu Józsefa, a ktorej venoval Flóra-versek (Básne k Flóre), bola študentkou na vysokej škole kde pôsobil Zoltán Tóth. Dokonca v rokoch 1936–1940 sa stáva jeho asistentkou. Flóra túto skutočnosť uvádza vo svojej knihe József Attila utolsó hónapjairól (O posledných mesiacoch Attily Józsefa), ktorá vyšla v roku 1985.